三角形 O A B OAB O A B について O A = 8 , O B = 5 , A B = 7 OA=8,\ OB=5,\ AB=7 O A = 8 , O B = 5 , A B = 7 。辺 O A , O B OA,OB O A , O B を n n n 等分して P k , Q k P_k,Q_k P k , Q k をとり、直線 A Q k AQ_k A Q k と B P k BP_k B P k の交点を R k R_k R k とする。R n R_n R n は A B AB A B の中点である。
(1) a ⃗ = O A → , b ⃗ = O B → , r = k / n \vec a=\overrightarrow{OA},\ \vec b=\overrightarrow{OB},\ r=k/n a = O A , b = O B , r = k / n とおけば P k = r a ⃗ , Q k = r b ⃗ P_k=r\vec a,\ Q_k=r\vec b P k = r a , Q k = r b 。k < n k<n k < n では直線 A Q k AQ_k A Q k 上の点を ( 1 − λ ) a ⃗ + λ r b ⃗ (1-\lambda)\vec a+\lambda r\vec b ( 1 − λ ) a + λ r b 、直線 B P k BP_k B P k 上の点を μ r a ⃗ + ( 1 − μ ) b ⃗ \mu r\vec a+(1-\mu)\vec b μ r a + ( 1 − μ ) b と表せる。係数比較より 1 − λ = μ r , λ r = 1 − μ 1-\lambda=\mu r,\ \lambda r=1-\mu 1 − λ = μ r , λ r = 1 − μ 。後式から μ = 1 − λ r \mu=1-\lambda r μ = 1 − λ r を前式に代入して 1 − r = λ ( 1 − r 2 ) 1-r=\lambda(1-r^2) 1 − r = λ ( 1 − r 2 ) 。r < 1 r<1 r < 1 なので λ = μ = 1 / ( 1 + r ) \lambda=\mu=1/(1+r) λ = μ = 1/ ( 1 + r ) 。従って O R k → = r 1 + r ( a ⃗ + b ⃗ ) = k n + k ( O A → + O B → ) . \displaystyle
\overrightarrow{OR_k}=\frac{r}{1+r}(\vec a+\vec b)
=\frac{k}{n+k}(\overrightarrow{OA}+\overrightarrow{OB}). O R k = 1 + r r ( a + b ) = n + k k ( O A + O B ) . k = n k=n k = n では R n R_n R n が A B AB A B の中点なので同じ式となる。
(2) 余弦定理より a ⃗ ⋅ b ⃗ = ( 8 2 + 5 2 − 7 2 ) / 2 = 20 \vec a\cdot\vec b=(8^2+5^2-7^2)/2=20 a ⋅ b = ( 8 2 + 5 2 − 7 2 ) /2 = 20 、したがって ∣ a ⃗ + b ⃗ ∣ 2 = 64 + 25 + 2 ⋅ 20 = 129 |\vec a+\vec b|^2=64+25+2\cdot20=129 ∣ a + b ∣ 2 = 64 + 25 + 2 ⋅ 20 = 129 。よって ∣ O R k → ∣ = 129 k n + k . \displaystyle
|\overrightarrow{OR_k}|=\frac{\sqrt{129}\,k}{n+k}. ∣ O R k ∣ = n + k 129 k .
(3) x / ( 1 + x ) x/(1+x) x / ( 1 + x ) は 0 ≦ x ≦ 1 0\le x\le1 0 ≦ x ≦ 1 の範囲で連続なので、各小区間の右端の値を用いた区分求積法から lim n → ∞ 1 n ∑ k = 1 n ∣ O R k → ∣ = 129 ∫ 0 1 x 1 + x d x = 129 ( 1 − ln 2 ) . \displaystyle
\lim\limits _{n\to\infty}\frac1n\sum\limits _{k=1}^n|\overrightarrow{OR_k}|
=\sqrt{129}\int_0^1\frac{x}{1+x}\,dx
=\sqrt{129}(1-\ln2). n → ∞ lim n 1 k = 1 ∑ n ∣ O R k ∣ = 129 ∫ 0 1 1 + x x d x = 129 ( 1 − ln 2 ) .
(4) 内積から [ O A B ] = 1 2 64 ⋅ 25 − 20 2 = 10 3 \displaystyle [OAB]=\frac12\sqrt{64\cdot25-20^2}=10\sqrt3 [ O A B ] = 2 1 64 ⋅ 25 − 2 0 2 = 10 3 。係数を ( a ⃗ , b ⃗ ) (\vec a,\vec b) ( a , b ) に関する座標で表せば、P k = ( r , 0 ) , Q k = ( 0 , r ) , R k = ( c , c ) P_k=(r,0),Q_k=(0,r),R_k=(c,c) P k = ( r , 0 ) , Q k = ( 0 , r ) , R k = ( c , c ) 、ただし c = r / ( 1 + r ) c=r/(1+r) c = r / ( 1 + r ) 。u ⃗ = P k Q k → = − r a ⃗ + r b ⃗ , v ⃗ = P k R k → = ( c − r ) a ⃗ + c b ⃗ \vec u=\overrightarrow{P_kQ_k}=-r\vec a+r\vec b,\ \vec v=\overrightarrow{P_kR_k}=(c-r)\vec a+c\vec b u = P k Q k = − r a + r b , v = P k R k = ( c − r ) a + c b とする。s k = 1 2 ∣ u ⃗ ∣ ∣ v ⃗ ∣ sin ϕ \displaystyle s_k=\frac12|\vec u||\vec v|\sin\phi s k = 2 1 ∣ u ∣∣ v ∣ sin ϕ と u ⃗ ⋅ v ⃗ = ∣ u ⃗ ∣ ∣ v ⃗ ∣ cos ϕ \vec u\cdot\vec v=|\vec u||\vec v|\cos\phi u ⋅ v = ∣ u ∣∣ v ∣ cos ϕ から ( 2 s k ) 2 = ∣ u ⃗ ∣ 2 ∣ v ⃗ ∣ 2 − ( u ⃗ ⋅ v ⃗ ) 2 . (2s_k)^2=|\vec u|^2|\vec v|^2-(\vec u\cdot\vec v)^2. ( 2 s k ) 2 = ∣ u ∣ 2 ∣ v ∣ 2 − ( u ⋅ v ) 2 . 内積値 a ⃗ ⋅ a ⃗ = 64 , b ⃗ ⋅ b ⃗ = 25 , a ⃗ ⋅ b ⃗ = 20 \vec a\cdot\vec a=64,\vec b\cdot\vec b=25,\vec a\cdot\vec b=20 a ⋅ a = 64 , b ⋅ b = 25 , a ⋅ b = 20 を代入すると ∣ u ⃗ ∣ 2 = 49 r 2 , ∣ v ⃗ ∣ 2 = 129 c 2 − 168 r c + 64 r 2 , u ⃗ ⋅ v ⃗ = 44 r 2 − 39 r c |\vec u|^2=49r^2,\ |\vec v|^2=129c^2-168rc+64r^2,\ \vec u\cdot\vec v=44r^2-39rc ∣ u ∣ 2 = 49 r 2 , ∣ v ∣ 2 = 129 c 2 − 168 r c + 64 r 2 , u ⋅ v = 44 r 2 − 39 r c 。ゆえに ( 2 s k ) 2 = 1200 r 2 ( 4 c 2 − 4 r c + r 2 ) = 1200 r 4 ( 1 − r ) 2 ( 1 + r ) 2 . \displaystyle
(2s_k)^2=1200r^2(4c^2-4rc+r^2)
=\frac{1200r^4(1-r)^2}{(1+r)^2}. ( 2 s k ) 2 = 1200 r 2 ( 4 c 2 − 4 r c + r 2 ) = ( 1 + r ) 2 1200 r 4 ( 1 − r ) 2 . 0 < r ≦ 1 0<r\le1 0 < r ≦ 1 なので平方根は正をとり、s k = 10 3 r 2 ( 1 − r ) / ( 1 + r ) s_k=10\sqrt3\,r^2(1-r)/(1+r) s k = 10 3 r 2 ( 1 − r ) / ( 1 + r ) 。r = 1 r=1 r = 1 でも R n R_n R n が A B AB A B 上にあり s n = 0 s_n=0 s n = 0 と一致する。従って各小区間の右端の値を用いた区分求積法により lim n → ∞ 1 n ∑ k = 1 n s k = 10 3 ∫ 0 1 x 2 ( 1 − x ) 1 + x d x . \displaystyle
\lim\limits _{n\to\infty}\frac1n\sum\limits _{k=1}^n s_k
=10\sqrt3\int_0^1\frac{x^2(1-x)}{1+x}\,dx. n → ∞ lim n 1 k = 1 ∑ n s k = 10 3 ∫ 0 1 1 + x x 2 ( 1 − x ) d x . 被積分関数は − x 2 + 2 x − 2 + 2 / ( 1 + x ) -x^2+2x-2+2/(1+x) − x 2 + 2 x − 2 + 2/ ( 1 + x ) と変形できるため積分値は 2 ln 2 − 4 / 3 2\ln2-4/3 2 ln 2 − 4/3 。極限は 10 3 ( 2 ln 2 − 4 / 3 ) 10\sqrt3(2\ln2-4/3) 10 3 ( 2 ln 2 − 4/3 ) 。